Výsledok hľadania pre slovo: konsonančný, konsonantný
konsonancia -ie ž. ‹l› kniž. a odb. súzvuk, ľubozvuk (op. disonancia 1): fyz. súčasné zaznievanie tónov s celistvými násobkami základného tónu; súhlasné chvenie vyvolané chvením iného telesa; hud. súzvuk najmenej dvoch tónov, v ktorom nie je vnútorné napätie;
konsonančný, konsonantný príd. odb. ľubozvučný: konsonančný, konsonantný interval
<<< konsolidačný konsonantizácia >>>